Podľa štúdie publikovanej v časopise Scientific Reports, na ktorú upozorňuje portál webmd.com, môže hranie videohier pomôcť deťom zvýšiť ich inteligenciu. Americké deti vo veku 9 až 10 rokov, ktoré trávili čas hraním videohier, zaznamenali o dva roky neskôr významné zlepšenie svojho skóre inteligencie o 2,5 bodu IQ nad priemerom. Toto zlepšenie bolo pozorované u detí, ktoré hrali viac ako hodinu videohier denne. Štúdia tiež zistila, že iné formy trávenia času pred obrazovkou, ako je sledovanie videí alebo chatovanie na sociálnych sieťach, nemajú na inteligenciu detí žiadny vplyv.
Vedúci výskumník Torkel Klingberg z Karolinska Institute v Štokholme, ktorý bol zapojený do štúdie, poznamenal:
„Naše výsledky podporujú tvrdenie, že čas strávený pred obrazovkou vo všeobecnosti nezhoršuje kognitívne schopnosti detí a že hranie videohier môže skutočne pomôcť zvýšiť inteligenciu.“ Klingberg však upozornil, že štúdia sa nevenovala vplyvu obrazovky na fyzickú aktivitu, spánok, pohodu alebo školský výkon detí.
Aké pozitíva hrania videohier štúdia odhalila?
Štúdia analyzovala údaje o viac ako 9 000 chlapcoch a dievčatách vo veku 9 až 10 rokov, ktorí sa zúčastnili dlhodobej štúdie vývoja mozgu a zdravia detí financovanej USA. Deti boli podrobené sérii psychologických testov na meranie ich všeobecnej mozgovej sily a pýtali sa ich na množstvo času stráveného pozeraním televízie a videí, hraním videohier a zapojení sa do sociálnych médií.
Výsledky štúdie ukázali, že deti, ktoré hrali viac ako priemernú hodinu videohier denne, mali po dvoch rokoch vyššie skóre inteligencie ako deti, ktoré hrali menej. Tento nárast zostal významný aj po tom, čo boli zohľadnené ďalšie faktory, ako sú rozdiely v príjmoch domácností a vzdelaní rodičov. Štúdia zdôrazňuje pozitívne kauzálne účinky hrania videohier na kognitívne schopnosti detí.
Sledovanie televízie vs. hranie videohier
Doktor Anisha Dube, ktorý je členom Amerického psychologického združenia, tvrdí, že videohry môžu zlepšiť kognitívne schopnosti detí tým, že ich nútia premýšľať a poskytujú interaktívne prostredie, kde sú deti vyzývané na riešenie úloh, s ktorými by sa v bežnom živote nemuseli stretnúť. Dube, ktorý sa však štúdie nezúčastnil, tvrdí, že videohry vyžadujú od hráčov aktívnu stratégiu, plánovanie a výkonné rozhodovanie a že čím viac sa cvičia alebo hrajú tieto hry, tým viac posilňujú nervové dráhy spojené s cieľmi hry, ktoré môžu byť rovnaké ako tie zapojené do iných typov rozhodovania v reálnom živote a ktoré ovplyvňujú naše kognitívne schopnosti.
Podľa Dubea je pasívne trávenie času pred obrazovkou, ako je sledovanie televízie a používanie sociálnych médií, menej náročné na mozgovú prácu a interakciu. Zatiaľ čo videohry vyžadujú sústredenie a pozornosť na detaily a stratégiu, sledovanie televízie je jednoduchšie a môže byť pasívne a nie je potrebné venovať obsahu toľkú pozornosť.
