Ale niesu to bežní zákazníci, sú to bezdomovci v psej koži,ktorí žijú na predmestí Moskvy a používajú metro na prepravu z predmestia do centra, kde hľadajú potravu.
Potom, po tažkom dni hľadania a žobrania v uliciach naskočia opäť do vlaku metra a vracajú sa naspät na predmestia, kde strávia noc.
Experti študujúci tieto psi, ktoré si zvyčajne volia úplne predné, alebo zadné vozne, ktoré bývajú najmenej obsadené vravia, že psi spolupracujú, dávajú na seba pozor, aby vystúpili v správnej stanici-po tom, ako sa naučia odhadnúť správny čas strávený vo vlaku.
Vedci veria, že tento fenomén začal pádom zssr v roku 1990, kedy sa industrálne parky presunuli z centra na predmestia.
Dr Andrei Poirakov, z moskovského inštitútu ekológie a evolúcie hovori: “Tieto komplexy slúžili pre psov bez domova ako úkryty, takže po presunutí z centra do okrajových štvrtí sa psi presunuli s ich domovmi. Ale pretože najlepšie možnosti ako sa dostať k zvyškom jedla sú v centre mesta, naučili sa ako cestovať metrom každé ráno do centra a večer zas naspät domov – presne tak, ako ľudia.”
Dr. Poirakov ďalej vraví, ako sa psi počas ich dennej rutiny zabávajú. ”Naskakujú do metra sekundu pred tým, ako sa dvere zatvoria, riskujúc že sa im do nich zasekne chvost :). Robia to jednoducho pre zábavu. A občas, tak ako ľudom sa im stane, že zaspia a vystúpia na zlej zastavke. 🙂
Psi sa tak isto naučili vnímať semafóry na križovatkách, aby sa bezpečne dostali na druhú stranu ulice, a tak isto sa naučili skvelú taktiku, ako získať chutné zvyšky “shawarma”, jedla podobného kebabu, ktorý je obľúbený v Moskve ako rýchle občerstvenie.
S deťmi sa “hrajú nežne” tak, že položia svoju hlavu na ich kolená a pozerajú úprimne do ich očí, aby získali sympatiu a zvyšky chutného jedla.
Dr Poirakov dodava: “Su to prekvapivo skvelí psychológovia.