V roku 1965 Randy Gardner, 17-ročný stredoškolák, viedol vedecký experiment, v ktorom zostal bdelý po dobu 264 hodín, čo je asi 11 dní a zdá sa to byť svetovým rekordom, píše web Scientificamerican.com.
Niekoľko ďalších ľudí bolo monitorovaných v experimentoch, v ktorých zostali bdelí 8 až 10 dní a nezaznamenali sa u nich žiadne zdravotné problémy. Všetci však zaznamenali postupné deficity v koncentrácii, motivácii a iných mentálnych procesoch počas tohto dlhodobého obdobia bez spánku. Napriek tomu sa všetky subjekty dostali do normálneho stavu po jednej alebo dvoch nociach spánku. Existujú tiež neoficiálne správy o vojakoch, ktorí zostali bdelí štyri dni v boji či o neliečených pacientoch, ktorí zostali bdelí tri až štyri dni.
U ľudí spôsobuje dlhodobý nedostatok spánku zmeny v stave vedomia, krátke epizódy spánku a stratu kognitívnych a motorických funkcií. To môže byť nebezpečné najmä pre vodičov alebo pilotov, ktorí môžu zaspať a spôsobiť tak nešťastie. Randy Gardner bol tiež na konci svojho experimentu kognitívne narušený.
Nedávny výskum odhalil, že neexistuje „presný čas“, ktorý potrebujeme, aby sme mali kvalitný spánok. Každý z nás je totiž individuálny. No výskumníci hovoria, že sa pohybuje niekde v rozmedzí sedem až deväť hodín. No v ideálnom prípade by nám mali fungovať „vnútorné hodiny“. Inými slovami, mali by sme fungovať bez budíka.
Vedci tiež skúmali potkany, ktoré boli vystavené neustálej deprivácii spánku po dobu dvoch a viac týždňov, čo malo za následok ich úhyn počas tohto experimentu na University of Chicago. Keď zaspali, kotúč sa otáčal, aby ich udržal v bdelom stave a zabezpečil, aby nespali. Príčina smrti potkanov nebola presne zistená, no súvisela s hypermetabolizmom celého tela.
K podobným výsledkom, ako vedci z University of Chicago, sa dopracovali aj výskumníci z AMERICAN COLLEGE OF CARDIOLOGY. Tí tvrdia, že asi 8% úmrtí z akejkoľvek príčiny môže byť pripisovaných zlým spánkovým návykom.
Vedci sa usilujú porozumieť chorobám súvisiacich s poruchou spánku a tieto vedomosti aplikovať do oblasti obrany a vojska
V súvislosti s otázkou, ako dlho môžu ľudia zostať bdelí, neexistuje konečná odpoveď. Zatiaľ nie sú k dispozícii správy o tom, že by nedostatok spánku priamo zabil človeka, teda okrem nehôd spôsobených jeho nedostatkom. Americké ministerstvo obrany ponúka financovanie výskumu, ktorého cieľom je udržať plne bdelého a funkčného vojaka, námorníka alebo letca počas niekoľkotýždňových bojových operácií. Avšak vytvorenie geneticky klonovaných jedincov s variantom Morvansovho syndrómu, ktorí nepotrebujú spánok, by mohlo mať nežiaduce dôsledky na ich efektivitu a pohodu. Morvansov syndróm je ochorenie, ktoré spôsobuje svalové zášklby, bolesť, nadmerné potenie, stratu hmotnosti, halucinácie a závažnú stratu spánku. Výskumníci študovali muža s touto poruchou a zistili, že prakticky nepotrebuje spať a necíti sa ospalý ani unavený, no každú noc zažíva obdobie halucinácií a bolesti.
Vo všeobecností ale platí, že nedostatok spánku môže človeku uškodiť. Spánok je nevyhnutný pre obnovenie telesnej a duševnej energie a pre zdravé fungovanie tela a mysle. Keď nedostávame dostatok spánku, môžeme sa cítiť unavení, podráždení a môže to mať vplyv na našu pozornosť, koncentráciu a rozhodovacie schopnosti.
Ďalším závažným ochorením, ktoré súvisí s nedostatkom spánku, je fatálna familiárna insomnia, čo je zriedkavé ochorenie, ktoré vedie k smrti v dôsledku zlyhania viacerých orgánov po približne 6 až 30 mesiacoch bez spánku. Degenerácia rôznych oblastí mozgu, nadmerná aktivita sympatického nervového systému, hypertenzia, horúčka, tras, strnulosť, strata hmotnosti či narušenie endokrinných systémov tela sú patologickými procesmi, ktoré prispievajú k smrti.
