Bezpochyby každý z nás má vo svojom okolí človeka, ktorý je „sviňou“, ktorá spraví všetko pre to, aby uspel a to aj cez mŕtvoly. Možno si poviete, že takýto človek je odsúdený na neúspech a skazu, no pravda môže byť presne opačná, naznačujú vedci z Duke University. Výskumníci totiž došli na to, že brutálne správanie môže byť účinnou cestou k moci a k osobnému pohodliu. A to nielen u ľudí, ale aj u šimpanzov.
„Svine“ sa majú v živote lepšie
Pred nie príliš mnohými rokmi bola diskusia, že zvieratá vôbec majú osobnosť, považovaná za tabu. Dnes vieme, že každé zviera má svoju osobnosť a túto myšlienku akceptuje nielen laická, ale aj odborná verejnosť. Či už ide o psi, šimpanzy, mačky a podobne. Vráťme sa ale späť k téme.
Vedci k záveru, že byť „sviňou“ sa vypláca, prišli na základe študovania 28 samcov šimpanzov žijúcich v národnom parku Gombe v Tanzánii. Výskumníkom sa podarilo odhaliť, že tie šimpanzy, pre ktoré bolo typické správanie ako chamtivosť, šikanovanie či podráždenosť, boli v spoločenskom rebríčku na tom lepšie, ako zvyšní členovia komunity. Prejavovalo sa to napríklad tým, že boli úspešnejší pri splodení potomkov v porovnaní s úctivejšími a svedomitejšími súkmeňovcami.
Tanzánski terénni výskumníci, ktorí sa o šimpanzov starali niekoľko rokov a dobre ich poznali, vykonali hodnotenia ich osobnosti, ako sa každý šimpanz správa a interaguje s inými šimpanzmi. Následne zistili, že tie šimpanzy, ktoré vykazovali osobnostné črty, v tomto prípade išlo o kombináciu dominancie a nízkej svedomitosti, sa mali v živote lepšie ako ostatní členovia komunity.
„Na osobnosti záleží,“ uviedol Joseph Feldblum, asistent výskumu evolučnej antropológie na Duke a druhý hlavný autor štúdie.
Rébus, na ktorý nenašli ešte odpoveď
Výskumníci hovoria, že nie je prekvapením, že šikanovanie prináša výhody pre dominantnejšieho jedinca. No zároveň nechápu jednu vec. Keď dominantnejší členovia spoločnosti sú úspešnejší v plodení potomkov, tak by na konci dňa nemali byť tak výrazne rozdiely v potomstve, na ktoré prenesú svoje gény. Inými slovami, je tam veľký predpoklad, že všetci sa budú správať podobne, keď majú „rovnaký základ“. Rozdiely v komunite boli ale výrazne. Tak ako v prípade ľudí, naprieč členmi komunity existujú výrazne osobnostné rozdiely.
„Je to evolučná hádanka,“ povedal Feldblum.
Jedna dlhoročná teória hovorí, že rôzne osobnostné črty sa vyplácajú v rôznych bodoch života. Znamená to, že napríklad agresivita v mladosti prináša viac výhod a preto majú jednotlivci tendenciu byť agresívnejší v mladom veku, no neskôr je výhodnejšie byť umiernenejší a podobne. Vedci sa pokúsili túto teóriu overiť, no skúmaním takmer 40-rokočných záznamov zistili, že rovnaké osobnostné črty sú spojené s vysokým postavením a reprodukčným úspechom počas celého života.
Výskumníci sa preto domnievajú, že rozmanitosť osobností šimpanzov musí vysvetľovať niečo iné ako sú gény, ktoré zdedili, hoci aj tie môžu zohrávať dôležitú úlohu. Špekulujú, že „najlepšia“ osobnosť sa líši v závislosti od environmentálnych alebo sociálnych podmienok.
