Podľa najnovšej štúdie, ktorú publikovala American Psychological Association, sa vek, od ktorého sa ľudia považujú za starých, posunul. Dlhodobý výskum, ktorý realizoval Markus Wettstein, PhD., z Humboldt University v Berlíne a jeho kolegovia zo Stanford University, University of Luxembourg a University of Greifswald v Nemecku, prináša zaujímavé zistenia o tom, ako sa mení vnímanie staroby v priebehu generácií.
V rámci nemeckého Dlhodobého prieskumu starnutia (German Ageing Survey) odpovedalo na otázky týkajúce sa vnímania veku staroby viac ako 14 000 účastníkov narodených medzi rokmi 1911 a 1974. Tieto otázky zahŕňali napríklad „V akom veku by ste popísali niekoho ako starého?“. Účastníci odpovedali na otázky prieskumu až osemkrát za 25 rokov (1996 – 2021), keď mali 40 až 100 rokov. Ďalší účastníci (vo veku 40 až 85 rokov) boli prijatí počas obdobia štúdie, keď neskoršie generácie vstúpili do stredného veku a vysokého veku.
Mladšie ročníky posúvajú začiatok staroby na neskôr
Výsledky ukázali, že mladšie generácie posúvajú začiatok staroby na neskorší vek v porovnaní so svojimi predchodcami.
Zaujímavé je, že kým účastníci narodení v roku 1911 označovali začiatok staroby už v 71 rokoch, tí narodení v roku 1956 tento vek posunuli až na 74 rokov. Avšak v posledných dvoch desaťročiach sa trend posúvania začiatku staroby spomaľuje.
„Trend posúvania staroby nie je lineárny a nemusí nutne pokračovať aj do budúcnosti,“ hovorí Wettstein.
Štúdia tiež skúmala, ako sa mení vnímanie staroby u jednotlivcov s pribúdajúcim vekom. Priemerný účastník vo veku 64 rokov považoval začiatok staroby za 74,7 roka, zatiaľ čo vo veku 74 rokov tento vek posunul na 76,8 roka. Vek, od ktorého sa považovali za starých, sa tak zvyšoval približne o jeden rok za každé štyri až päť rokov starnutia.
„Predpokladaná dĺžka života sa predĺžila, čo môže prispieť k neskoršiemu vnímanému nástupu staroby. Niektoré aspekty zdravia sa postupom času zlepšili, takže ľudia v určitom veku, ktorí boli v minulosti považovaní za starých, už dnes nemusia byť považovaní za starých,“ povedal autor štúdie Markus Wettstein, PhD, z Humboldtovej univerzity v Berlíne. „Nie je jasné, do akej miery odráža trend posúvania staroby pozitívnejší pohľad na starších ľudí a starnutie alebo naopak – možno sa začiatok staroby odkladá, pretože byť starý je považované za nežiaduci stav.“, doplnili výskumníci.
Okrem toho boli skúmané aj rozdiely vo vnímaní podľa pohlavia a zdravotného stavu. Ženy vo všeobecnosti považovali začiatok staroby za neskorší o dva roky v porovnaní s mužmi, pričom tento rozdiel sa časom zväčšoval. Tiež tí, ktorí uviedli, že sú osamelí, vo zhoršenom zdravotnom stave alebo sa cítia starší, označovali začiatok staroby skôr, než tí, ktorí boli menej osamelí, vo lepšom zdravotnom stave a cítili sa mladšími.
