Nie je žiadnym tajomstvom, že pohyb ju kľúčom k tomu, aby sme sa cítili dobre a zdravo. Vedel si, že keď už spravíš necelých 3-tisíc krokov denne (čo je približne 2,4 kilometra), tak to pocítiš na zdraví v dobrom slova zmysle? Samozrejme, tým ti nechceme povedať, že viac krokov nemá zmysel, práve naopak, má! Chceli sme ti tým len povedať, že aj malá zmena v aktivite, ti môže priniesť zdravotné benefity.
Pri krokoch ešte zostaneme, pozrieme sa na ne ale z iného uhľa pohľadu. Tím patofyziológov z univerzity v Miláne sa pozrel na to, koľko energie ľudia spálili na rovnako dlhej trase, keď ju prešli na jedenkrát alebo prerušovane. Z logiky veci by to malo byť jedno, veď prešli rovnaký úsek. Z pohľadu spotreby energie, tomu ale nebolo tak. Na tému upozornil web phys.org.
„Dobrovoľníci chodili na bežiacom páse alebo liezli po krátkom schodisku rôzne dlho v rozmedzí od 10 sekúnd do štyroch minút. Pritom mali na sebe masku na meranie príjmu kyslíka, čo je prostriedok na meranie spotreby energie.“, vysvetľujú vedci, ako merali spotrebu energiu.
Systémom „štart stop štart“ minieš viac energie
Výskumníkom sa podarilo odhaliť zaujímavý fenomén, ktorým je systém „štart stop štart“, pri ktorom ľudia spália viac energie, ako keď urobia rovnakú aktivitu nárazovo. Čo to ale znamená?
Pre lepšiu ilustráciu si predstav, že kráčaš po dráhe dlhej jeden kilometer. Keď ju prejdeš na jedenkrát, tak spáliš okolo 50 až 70 kalórií pri bežnej chôdze. A teraz si predstav, že kráčaš tú istú dráhu ale s prestávkami. Z logiky veci by si asi očakával, že spáliš rovnaké množstvo kalórií. Ale nie je tomu tak. Podľa výsledkov experimentov dôjde k zvýšeniu spotreby energie niekde na úrovni okolo 20 až 60 % v závislosti od konkrétneho prípadu (pozn. osoby, počtu prestávok a podobne).
„Dobrovoľníci spotrebovali viac energie, ak začali a prestali viackrát, v porovnaní so zapojením sa do stálej, dlhodobejšej aktivity, keďže pokrývali rovnaké množstvo pôdy.“, hovoria výskumníci.
Prečo človek spotrebuje viac energie, keď robí prestávky
Možno sa teraz pýtaš, ako je to možné. Vedci hovoria, že telo spotrebuje viac energie na to, aby sa „pripravilo“ na nejakú aktivitu a dostalo sa do tempa, než keď sa dosiahne rovnováha. Inými slovami povedané, telo sa opakovane pripravuje na aktivitu, čo vedie k tomu, že potrebuje na svoje fungovanie viac energie. Dobrým príkladom, na ktorom sa dá tento princíp vysvetliť, môže byť auto, s ktorým keď ideš plynulo po rovnej ceste pri konštantnej rýchlosti, tak minie menej paliva, ako keď rovnako dráhu prejdeš spôsobom, že každých niekoľko desiatok metrov zastavíš a budeš sa musieť rozbehnúť. Výsledkom toho je, že minieš výrazne viac paliva. Podobne funguje aj ľudské telo.
Pre teba to znamená, že ak chceš napríklad schudnúť, tak lepšou taktikou, ako kontinuálne cvičiť napríklad celú hodinu, je, aby si si zachoval počet cvikov a medzi nimi pauzoval. Týmto spôsobom minieš viac energie.
