Pravdepodobne ste už zažili a nie jedenkrát, že počas búrky búchali všade navôkol vás hromy. Ide o sprievodný jav bleskov. Rozmýšľali ste ale niekedy nad tým, ako vlastne hrom vzniká? Poďme sa na túto tému pozrieť spolu bližšie s portálom NOAA.
V prvom rade je potrebné povedať, čo to vlastne hrom je. Hrom je zvukový efekt, ktorý vzniká ako dôsledok blesku, jedného z najúžasnejších a najnebezpečnejších prírodných úkazov. Hromy a blesky sú navzájom prepojené a jedno bez druhého neexituje.
Ako vznikajú blesky?
Najprv si ale povedzme niečo o bleskoch. Blesk vzniká v dôsledku elektrického výboja v atmosfére.
Počas búrky sa v oblakoch vytvárajú obrovské elektrické náboje. Vrchná časť oblaku sa nabíja kladne, zatiaľ čo spodná časť je nabitá záporne. Keď je rozdiel v náboji dostatočne veľký, dochádza k elektrickému výboju, ktorý vidíme ako blesk. Inými slovami, keď sa ľadové kryštály vysoko v búrkovom oblaku pohybujú hore a dole v turbulentnom vzduchu, narazia do seba. Pri týchto zrážkach sú malé záporné častice, nazývané elektróny, odoberané z niektorých ľadových kryštálov a pridávané k iným. Týmto procesom sa oddelia kladné a záporné náboje v oblaku. Vrchná časť oblaku sa nabije kladne nabitými časticami nazývanými protóny, zatiaľ čo spodná časť oblaku sa nabije záporne. Blesk vznikne, keď sa táto elektrická nerovnováha stane príliš veľkou a prekoná izolačné vlastnosti vzduchu, vysvetľuje web scied.ucar.edu.
Mimochodom, vedeli ste, že ak by vás zasiahol blesk, tak máte pomerne veľkú šancu, že prežijete? Samozrejme ale, neodporúčame vám to skúšať. Dôvodom je, že takýto zásah blesku môže na vás zanechať nezvratné zranenie. Pre zaujímavosť, „len“ asi 10 % umiera potom, ako ich zasiahne blesk. Ročne ale na následky zasiahnutím blesku umrie okolo 2-tisíc ľudí.
Len pre zaujímavosť, vedeli ste, že Zem je zasiahnutá každú sekundu približne stovkou bleskov, pričom každý blesk môže niesť až miliardu voltov elektriny? Ďalšou pikoškou je, že staroveké kultúry pokladali blesky za prejav božskej sily. Starovekí Gréci verili, že blesk je zbraňou boha Dia, zatiaľ čo severské národy mali Thora.
Vráťme sa ale späť k téme, ktorou sú hromy a ako vznikajú. Nižšie vám vysvetlíme, čo sa schováva za mohutným zvukom, ktorý sprevádza blesky.
Blesky spôsobujú hromy
Pravdepodobne vás neprekvapíme, keď vám povieme, že blesk je obrovský výboj elektriny. Jediný úder blesku dokáže zohriať vzduch okolo neho na 30 000 °C. len pre zaujímavosť, ide o o približne päťkrát väčšiu teplotu ako je povrchová teplota Slnka. Toto extrémne zahriatie vzduchu naokolo je kľúčové pre hrom. Bez neho by totiž nevznikol.
Toto extrémne zahriatie spôsobí, že vzduch sa rýchlo rozpína. Následne, keď sa vzduch ochladzuje, rýchlo sa zmršťuje. Výsledkom tohto náhleho nárastu a poklesku tlaku vzduchu je zvuková vlnu, ktorú počujeme ako hrom.
Mimochodom, pri teplote vzduchu okolo 20 °C, sa zvuk hromu šíri rýchlosťou zvuku, približne 343 metrov za sekundu. Hrom môžete potenciálne počuť až do vzdialenosti 25 kilometrov. Ak chcete odhadnúť vzdialenosť blesku, môžete spočítať sekundy medzi bleskom a hromom, pričom každé tri sekundy sa rovnajú približne jednému kilometru. Len pre zaujímavosť, hlasitosť hromu, samozrejme, ak by ste boli v blízkosti blesku, môže dosiahnuť až 120 decibelov . To je ekvivalentné hluku z brokovnice alebo pohybu vlakovej sirény v tesnej blízkosti.
