Pravdepodobne aj u vás na stole niekoľkokrát do týždňa je mäso. Mäsové výrobky sú súčasťou nášho jedálnička od nepamäti. Rozmýšľali ste ale niekedy nad tým, koľko životov ako ľudia denne zoberieme, aby sme mali dostatok potravy a nasýtili sa. Vedzte, že to číslo je šialene veľké.
Nedávno sme sa pozreli na tému, ako dlho žijú kurčatá predtým, ako sú poslané na jatka a skončia na našich stoloch. Priemerná dĺžka života takéhoto kurčaťa, ktoré je schované kvôli mäsu, je približne 6-týždňov. Nehovor viac o tom, v akých podmienkach vyrastajú. Len pre zaujímavosť, každý deň je v priemere zabitých 202 miliónov kurčiat. Počas poslednej minúty, kým ste dočítali článok až sem, ich bolo zabitých 140 000 kurčiat.
Koľko zvierat denne umrie kvôli našej strave
Portál Ourworldindata.org ponúka podrobné štatistiky toho, koľko mäsa každý deň spotrebujeme vrátane toho, koľko je to zvierat. Ľudia denne skonzumujú 360 miliónov ton mäsa a mäsových výrobkov.
„Toto číslo je také veľké, že je nemožné ho pochopiť.“, píše Max Roser, autor článku, ktorý toto číslo prepočítal na počet kusov zvierat, ktoré denne zabijeme kvôli potrave.
Najviac zvierat, ktoré umrú, a ktoré sa podarilo prepočítať, sú kurence, ktoré denne popravíme. Ako sme vyššie už spomínali, tak ide o 202 miliónov kurčiat. Potom sú to kačky, ktorých denne zabijeme okolo 12 miliónov. Nasledujú ošípané, ktorých denne na jatka pošleme 3,8 milióna. Nasledujú ovce, ktorých ako ľudia denne popravíme 1,7 milióna. Kôz je to 1,4 milióna. Denne kvôli jedlu zabijeme približne 900 tisíc kráv.
Možno sa pýtate teraz, a kde sú ryby? Vedzte, že tých zabijeme násobne viac. Bohužiaľ, presné odhady sa v tomto prípade nedajú urobiť. Podľa štatistík sú to stovky miliónov rýb. Dôvodom nepresnosti v tomto prípade je, že existuje len málo relevantných údajov o tom, koľko rýb sa každý rok zabije. Väčšina údajov sa týka tonáže zabitých vodných živočíchov a odhady počtu zabitých rýb sú preto oveľa neistejšie ako v prípade suchozemských živočíchov.
V každom prípade, pri týchto štatistikách treba prízvukovať, že nejde o čísla za rok, ale hovoríme o dennom počte zvierat, ktoré posielame ako ľudia na jatka.
Nie je to len o počte, ale aj o tom, v akých podmienkach vyrastajú
Asi každému musí byť jasné, že to nie je len o číslach, ale aj o podmienkach, v ktorých zvieratá vyrastajú predtým, ako sa dostanú na naše taniere. Mnohí ľudia si takýto život nevedia ani predstaviť. Veď posúďte sami.
„Väčšina hospodárskych zvierat na svete sa chová v žalostných podmienkach. Ošípané sú držané v stiesnených, stresujúcich podmienkach a žijú život v chronickom nepohodlí a úzkosti. Kravám odoberajú teľatá, aby produkovali mlieko na ľudskú spotrebu, čo je prax, pri ktorej trpí matka aj teľa. Mnoho zvierat je kastrovaných bez anestézie. Sliepky sa často zbavujú zobákov, aby sa im zabránilo bojovať s inými kurčatami z nepohodlia a bolesti,..“, približuje Roser.