Mnohí z nás začínajú nový deň silnou kávou s cieľom, aby ich nakopla. Len pre zaujímavosť, denne sa na celom svete vypije odhadom viac ako 2 miliardy šálok kávy. Ide tak bezpochyby vôbec o jeden z najpopulárnejších nápojov, aké konzumujeme.
Vzhľadom na popularitu tohto nápoja, vedci stále skúmajú dopady tohto nápoja na naše telo a zdravie. Väčšina odborných prác naznačuje, že ak pijeme kávu v primeranej miere, tak nám môže pomôcť. Chráni nás napríklad pred skorým nástupom Alzheimerovej choroby. No pomáha nám aj v boji proti kardiovaskulárnym ochoreniam. Káva obsahuje ale aj radu ďalších antioxidantov, ktoré sú pre naše telo prospešné.
Nie je žiadnym tajomstvom, že jednou z hlavných zložiek kávy je aj kofeín, vďaka ktorému sa cítime nebudení. Dodáva nám ale káva skutočne extra energiu? Na túto tému sa bližšie pozrela lektorka z University of Newcastle Emma Beckett na webe The Conversation. Poďme sa pozrieť na to, čo zistila.
Dodáva nám káva energiu alebo ide o klam?
Kofeín vplýva na to, ako bunky v mozgu interagujú so zlúčeninou nazývanou adenozín. Adenozín je organická zlúčenina, ktorá zohráva dôležitú úlohu v biochemických procesoch. V našom prípade reguluje cyklus spánku a bdenia.
Vo všeobecnosti platí, že ak sme aktívnejší, tak dochádza k väčšiemu uvoľňovaniu adenozínu, resp. jeho hladina v našom tele stúpa. Ide o vedľajší produkt energie, ktorú spotrebovávajú na svoje fungovanie naše bunky. Táto látka sa následne naviaže na receptory. Pre tých, ktorí nevedia, tak ide o typ buniek, ktoré prijímajú signály. Následne tieto receptory vyšlú signál, aby sme spomalili. Výsledkom toho je, že sa cítime ospalí a unavení. Na druhej strane, keď spíme, tak hladina adenozínu klesá, čo spôsobuje, že sa cítime po zobudení sviežo.
Ako funguje kofeín?
Prejdime ale k tomu, čo vlastne robí káva, resp. kofeín. Keď si dáme šálku kávy, tak kofeín sa naviaže na a adenozínový receptor. To je možné, pretože tvar kofeínu je podobný tvaru adenozínu. Avšak kofeín je dostatočne odlišný, aby nevyvolal signál spomalenia buniek ako adenozín. Namiesto toho zaplní tieto receptory a zabráni tak adenozínu, aby sa tam viazal. Týmto spôsobom zabraňuje pocitu ospalosti a únavi.
Má to ale háčik. Môže sa zdať, že káva nám dá extra energie, no nie je tomu celkom tak. Ak by sme chceli presnejšie charakterizovať, čo robí káva, tak skôr si „požičiava“ budúcu energiu. Keď sa kofeín totiž rozpadne, tak všetok adenozín, ktorý sa medzičasom nahromadil, sa začne viazať na receptory. Výsledkom toho je, že únava nebude prichádzať postupne, ale náhle.
„Kofeín sa nebude viazať navždy a adenozín, ktorý blokuje, nezmizne. Takže nakoniec sa kofeín rozpadne, uvoľní receptory a všetok ten adenozín, ktorý čakal a nahromadil, sa zachytí a pocit ospalosti sa vráti – niekedy aj naraz.“, vysvetľuje Emma Beckett.
Možno sa teraz pýtate, ako dlho kofeín je prítomný v tele. „Pol rozpad“ kofeínu nastáva niekedy okolo 5 hodiny, keď sa dostane do nášho krvného obehu. V krvi môžeme mať ale kofeín aj 10 hodín potom, ako vypijeme kávu. Druhým dychom ale treba povedať, že každý človek má mierne odlišný metabolizmus, ako spracováva kofeín. Ľudia, ktorí pijú kávu častejšie, si môžu vytvoriť voči nemu toleranciu, a budú ho odbúravať o niečo rýchlejšie, resp. účinky kávy budú kratšie.
Dôležité je aj to, kedy pijete kávu, ak z nej chcete vyťažiť maximum
Ak chcete z účinkov kávy vyťažiť čo najviac, tak je dôležité aj to, kedy ju pijete. Káva vás pravdepodobne viac nakopne niekedy poobede, ako keď si ju dáte doobeda. Kľúčovú úlohu tu zohráva, koľko voľného adenozínu je vo vašom systéme, ktorý sa ešte nepripojil k receptorom. Existuje predpoklad, že sa v priebehu dňa hýbete a míňate energiu, tak hladina adenozínu bude poobede vyššia, ako je to v prípade ranných hodín. Takže káva, ktorú si dáte poobede, vás môže v skutočnosti nakopnúť viac, ako keď ju vypijete krátko po prebudení.
