Šváby sú nočnou morou mnohých ľudí a tiež sú známe svojou odolnosťou a nepekným vzhľadom. Okrem toho sú aj obľúbenými objektmi mýtov a povestí. Jedným z najznámejších mýtov je, že šváby sú jedinými tvormi schopnými prežiť jadrový výbuch.
Mýtus o schopnosti švábov prežiť jadrový výbuch vznikol po jadrovom nešťastí v Hirošime v roku 1945. Prvotné správy naznačovali, že šváby boli jedinými preživšími tvormi nachádzajúcimi sa medzi troskami, píše web Clearfirstpestcontrol.co.uk.
Šváby sú schopné absorbovať vysoké dávky radiačného žiarenia
Je pravda, že šváby majú nezvyčajnú odolnosť voči žiareniu a mnohé z nich prežili jadrový výbuch v Hirošime v roku 1945. Avšak to neznamená, že sú nezničiteľné. V teste vykonanom tímom Mythbusters boli niektoré šváby vystavené rôznym úrovniam žiarenia, aby sa zistilo, koľko žiarenia je potrebné na ich zabitie. Šváby dokázali prežiť až 100 000 radov žiarenia, čo je oveľa viac ako množstvo, ktoré by zabilo človeka. Ľudské telo dokáže odolať žiareniu o veľkosti 1 000 radov zhruba desať minút. Avšak, jadrový výbuch nie je iba žiarenie, ale aj extrémne teplo. Práve teplo vyvinuté pri jadrovom výbuchu by ihneď šváby zabilo.
Konkrétny prípad Hirošimy prináša diskusiu, ako jadrová energia ovplyvňuje rôzne živočíšne druhy. V prípade výbuchu v Hirošime sa odhaduje, že gama žiarenie vo vzduchu dosiahlo úroveň 10 300 radov, čo je postačujúca dávka na zabitie človeka, ale nie na švába. Paradoxne, šváby nezahynú z prebytku žiarenia, ale zo značnej intenzity tepelného účinku samotného jadrového výbuchu.
Prečo sú šváby tak odolné?
Testy ukázali, že odolnosť švábov voči žiareniu sa líši v závislosti od druhu. Existuje približne 4 600 druhov švábov, ale iba malé percento z nich vykazuje správanie podobné škodcom. Napriek tomu je možné s istotou povedať, že žiadny druh švába by nebol schopný prežiť priamy výbuch jadrovej bomby.
Čo sa však týka výskytu v ľudských obydliach, ich vykynoženie si častokrát vyžaduje pomoc odborníkov. Jednou zo zaujímavých vlastností švábov je ich schopnosť žiť až týždeň bez hlavy. Hoci šváby potrebujú svoje ústne časti na jedenie a pitie, pozbavené hlavy zomierajú až na dehydratáciu. Zaujímavosťou však je, že ak majú prístup k vode, môžu prežiť až jeden mesiac bez potravy, informácie dopĺňa portál Terro.com.
Ďalším ohromujúcim faktom je, že šváby dokážu dýchať cez malé otvory pozdĺž celého tela. To znamená, že aj bez hlavy majú stále prístup k potrebnému kyslíku. Ako keby toho nebolo dosť, nymfy švábov majú ešte jednu úžasnú schopnosť a tou je regenerácia. Tieto mláďatá dokážu obnoviť určité časti svojho tela, čo je zriedkavé vo svete hmyzu.
Šváby patria medzi najadaptačnejšie a najzručnejšie tvory, keď príde na hľadanie potravy. Ich vynikajúci zmysel pre chuť a čuch im umožňuje nájsť potravu aj v náročných podmienkach. V skutočnosti majú oveľa väčší počet čuchových a chuťových receptorov ako väčšina iného hmyzu. Odhodlane zjedia mäso, syr, kartón, knihy a dokonca aj odrezky ľudských nechtov. Táto všestrannosť v stravovaní im dáva veľkú výhodu, pretože zvyšuje ich pravdepodobnosť prežitia.
Okrem skvelých zmyslov majú aj vysoko vyvinutý imunitný systém. Vďaka špecifickým génom nachádzajúcim sa v ich DNA dokážu šváby bezpečne konzumovať potraviny, ktoré by bežne boli jedovaté pre iné hmyzie druhy. Tieto gény vykonávajú detoxikáciu potenciálne nebezpečných látok vďaka enzýmom produkovaným črevnými baktériami. Tento proces účinne ničí mikróby a plesne, čím umožňuje švábom skonzumovať takmer všetko, čo sa im dostane do úst.
