Nie je ničím nezvyčajným, keď sa nám spolu s pribúdajúcimi rokmi zhoršuje pamäť či naše kognitívne funkcie. Je to prirodzený proces, ktorému sa len ťažko vyhneme. Pre tých, ktorí nevedia, tak kognitívne funkcie sú duševné procesy, ktoré nám umožňujú vykonávať rôzne úlohy, od jednoduchých po komplexné.
Je ale viacero faktorov, ktoré prispievajú k tomu, že náš mozog starne rýchlejšie, než je to bežné. Degenerácia mozgu môže v konečnom dôsledku potenciálne vyústiť až v demenciu či Alzheimerovu chorobu, a preto by sme to nemali podceňovať. Spolu s rozvojom týchto ochorení, sme častokrát odkázaní na pomoc druhých. Rozmýšľali ste ale niekedy nad tým, ktoré faktory najviac prispievajú k tomu, že náš mozog prestáva fungovať, ako tomu bolo v minulosti? Na túto problematiku sa pozreli výskumníci z Nuffield Department of Clinical Neurosciences na Oxfordskej univerzite.
Čo spôsobuje, že náš mozog starne rýchlejšie, než je bežné
Výskumníci vo svojej práci identifikovali takzvané „slabé miesto“ v mozgu. Ide o špecifickú oblasť mozgu, ktorá má tendenciu v starobe degenerovať rýchlejšie, než iné časti. Táto časť mozgu je vo vysokej miere zodpovednou aj za rozvoj Alzheimerovej choroby, demencie či schizofrénie.
Vedci následne za pomoci údajov z britskej Biobanky vo veku nad 45 rokov skúmali vplyv 161 rizikových faktorov demencie. Rizikové faktory pokrývali celý rad oblastí, od fyziologických markerov, ako je krvný tlak a cholesterol, až po faktory životného štýlu, ako je strava, vzdelanie, fyzická aktivita, socializácia a ďalšie.
V ďalšom kroku ich roztriedili do 15 širokých kategórií, keďže sa môžu počas života meniť. Ide konkrétne o kategórie: krvný tlak, cholesterol, cukrovka, hmotnosť, konzumácia alkoholu, fajčenie, depresívna nálada, zápaly, znečistenie ovzdušia, sluch, spánok, socializácia, strava, fyzická aktivita a vzdelávanie.
Rizikové faktory starnutia mozgu
Viacero faktorov, ktoré ovplyvňujú rýchlosť starnutia mozgu, máme v svojich rukách, odhalil výskum.
Jedným zo zaujímavých záverov práce je, že významnú úlohu zohrávajú environmentálne faktory pri urýchľovaní kognitívneho poklesu. Vedci cez analýzu údajov od viac ako 40-tisíc ľudí dospeli k záveru, že najviac k degenerácii mozgu prispievajú cukrovka, znečistenie ovzdušia a účinky alkoholu.
„Ukázali sme, že tieto špecifické časti mozgu sú najzraniteľnejšie voči cukrovke, znečisteniu ovzdušia výfukovými plynmi áut a účinkom alkoholu. To má najsilnejší vplyv v porovnaní s inými faktormi, ktoré sú spojené s rizikom demencie,“ hovorí profesor Gwenael Duo.“
Práca zároveň apeluje na to, že hoci genetické predispozície nepochybne zohrávajú úlohu v riziku demencie, tak v rukách máme viacero modifikovateľnosť rizikových faktorov, ktoré ak správne uchopíme, tak môžeme znížiť riziko rozvoju degradácie mozgu. Napríklad nedávna štúdia ukázala, že ak prestaneme piť alkohol, tak dôjde k zvýšeniu našich kognitívnych funkcií a to už po pár týždňoch.
