Hoci je hnev často vnímaný ako negatívna emócia, nový výskum publikovaný Americkou psychologickou asociáciou ale ukazuje, že môže slúžiť aj ako silný motivátor pre ľudí pri dosahovaní náročných cieľov v ich živote.
„Ľudia často veria, že stav šťastia je ideálny a väčšina ľudí považuje hľadanie šťastia za hlavný životný cieľ,“ uviedla vedúca autorka Heather Lench. „Názor, že pozitívne emócie sú ideálne pre duševné zdravie a pohodu, dominoval v laických aj psychologických pohľadoch na emócie. Avšak predchádzajúce výskumy naznačujú, že kombinácia emócií, vrátane negatívnych, ako je hnev, vedie k najlepším výsledkom.“, dopĺňa.
Funkcionalistická teória emócií, ktorá sa skúma už desaťročia, naznačuje, že všetky emócie, či už dobré alebo zlé, sú reakciami človeka na udalosti v prostredí, ktorom žije, a majú za úlohu upozorniť osobu na dôležité situácie, ktoré vyžadujú akciu. Každá emócia môže vyžadovať inú reakciu. Napríklad smútok môže naznačovať, že človek potrebuje hľadať pomoc alebo emocionálnu podporu, zatiaľ čo hnev môže naznačovať potrebu konať a prekonať prekážku.
Vedci sa pozreli na to, ako hnev vplýva na dosahovanie cieľov
Aby výskumníci lepšie pochopili úlohu hnevu pri dosahovaní cieľov, vedci vykonali sériu experimentov s viac ako 1 000 účastníkmi a analyzovali údaje z prieskumov, do ktorých bolo zapojených cez ďalších 1 400 respondentov. V každom experimente vedci vyvolali emocionálnu reakciu (ako je hnev, zábava, túžba alebo smútok) alebo neutrálne emocionálny stav, a potom predstavili účastníkom náročný cieľ.
V jednom z experimentov boli účastníkom ukázané vizuály navrhnuté tak, aby vyvolali konkrétne emocionálne alebo neutrálne reakcie, a potom boli požiadaní, aby riešili sériu slovných hádaniek. V ďalšom experimente bol cieľom dosiahnuť vysoké skóre v lyžiarskej videohre, pričom jedna hra bola náročnejšia a druhá jednoduchšia.
Vo všetkých experimentoch hnev zlepšil schopnosť ľudí dosiahnuť ich ciele v porovnaní s neutrálnym stavom. V niektorých prípadoch bol spojený s vyšším dosiahnutým skóre alebo kratšími reakčnými dobami. V jednom experimente došlo dokonca k zvýšeniu podvádzania na dosiahnutie lepšieho výsledku.
Vedci tiež analyzovali údaje z prieskumov získaných počas prezidentských volieb v USA v rokoch 2016 a 2020. Pred voľbami sa ľudí pýtali, ako by sa cítili, keby ich obľúbený kandidát nevyhral. Po voľbách zisťovali, či respondenti boli voliť a za koho hlasovali. Respondenti, ktorí uviedli, že by boli nahnevaní, keby ich kandidát nevyhral, mali väčšiu pravdepodobnosť účasti na voľbách.
„Tieto zistenia ukazujú, že hnev zvyšuje úsilie smerom k dosiahnutiu požadovaného cieľa, často vedúc k väčšiemu úspechu,“ uviedla Lenchová.
Výsledky naznačujú, že emócie, ktoré sa často považujú za negatívne, môžu byť užitočné.
„Ľudia často dávajú prednosť využívaniu pozitívnych emócií viac ako negatívnych a považujú negatívne emócie za nežiaduce a neprispôsobivé,“ uviedli autori štúdie. „Náš výskum dopĺňa rastúce dôkazy o tom, že kombinácia pozitívnych a negatívnych emócií podporuje pohodu a že využitie negatívnych emócií môže byť v niektorých situáciách obzvlášť účinné.“, dopĺňajú.
